Pozrime sa na toho tvora. Je to Božie stvorenie, jeho absolútny vrchol. Alebo je to výsledok evolúcie, možno najdokonalejší zo všetkých. Nezáleží na tom, z akého uhla naň hľadíme.
Podstatné je, čo vidíme. Opustené, osamelé zviera. Unavené. Opotrebované. A prázdne. Zviera, ktoré stále s čímsi bojuje. A okolo neho sa zatiaľ točí nekonečne pestrý svet, z ktorého sa on, človek, dobrovoľne rozhodol vylúčiť.
Veronika Dianišková necháva vo svojej novej básnickej zbierke zaznieť práve to nie ľudské, to, čo sa sveta človečenstva zdanlivo nijako…
