„Na řekách jako Dunaj je zajímavé, že jsou staré zhruba dva miliony let, ale přitom jsou každou vteřinu jiné.“ Táto prostá veta vynikajúco ilustruje, ako sa Václav Cílek pozerá na svet, ako vníma čas, ako uvažuje o moste, ktorý prepája minulosť s budúcnosťou. A kdesi pod tým mostom, ako vieme, stojíme aj my.
Chce to veľa pokory, ale aj odvahy, aby človek dokázal postaviť na tú istú váhu jednu obyčajnú sekundu spolu s miliónmi rokov. Isteže, sprvu nás prekvapí, že jazýčky sa vôbec nevychýli a. Už o chvíľu nám to však príde úplne…
